ŽIVOT SMRTÍ NEKONČÍ...

Hneď som tu!

4. září 2010 v 12:28 | Klevka |  TÉMA TÝDNE
Téma týdne - Bouřka

Následující vyprávění o události, k níž "došlo" v mém útlém dětství, bych mohla pojmenovat různě, ale myslím, že tematicky je neblíže právě tématu tohoto týdne, i když tehdy, kdy se skutečně stala, žádná bouřka nebyla...

"...Teta otvorila dvere z kuchyne na dvor. Ich domček stál len kúsok od mosta spájajúceho ich stranu širokej ulice s jej druhou časťou a s miestnym sadom za potokom. V týchto miestach bol vlastne riekou, ktorá sa volala Hutná - meno dostala podľa hutí, v ktorých sa kedysi  na dolnom konci ťažili rudy... Od protiľahlého trávnatého svahu sa k Hutnej zvažovalo voľné priestranstvo, ktoré slúžilo ako "parkovisko" pre vozy zastavujúce pred blízkym konzumom.
Teta sa zahľadela na ten prudký svah naproti, na ktorom už tráva dosť podrástla, ale musela si rukou zacloniť oči, pretože slnko jej svietilo priamo do tváre. Bol krásny júnový deň a na oblohe iba sem-tam obláčik. Veď po tých dažďoch už bolo na čase, čochvíľa sú prázdniny a prídu sestrine deti z Bratislavy! Tie sa vždy tešia na sená, našťastie toho roku ešte neboli, takže si ich užijú a vyšantia sa. Ale na tu lúku hore naproti ich nepustí, tam by si ľahko mohlo niektoré zlomiť nohu. Niet tam žiadneho kríka, len uprostred stojí ešte jedna stará plánka. Ujo Gregor už ju chcel vyťať, ale nedovolila to, nech tam je aspoň trocha tieňa...
Gregor už vonku čosi porábal a práve vyšiel z kôlne s kosou.
"Hneď som tu!" volal na tetu, keď mu predtým bola povedala, aby šiel "hore" pokosiť pre kozu trochu čerstvej trávy. Nabrala v šope zemiaky, ktoré bolo treba uvariť na obed, niečo rýchlo i pre husy a kačice, a vrátila sa do kuchyne. Do obeda sú ešte dve hodiny, času dosť.
Obed už bol dávno hotový, ale Gregor sa nevracal. Slnko stálo vysoko na nebi a dosť hrialo. Nervózne chodila z kuchyne na dvor, z dvora každú chvíľu vyzerala von na ulicu, ale neukázala sa jej žiadna povedomá postava. Dvor bolo treba pozametať a ešte to či ono urobiť, ale nedokázala sa zdržať pri žiadnej práci. Akési divné nutkanie ju nakoniec primälo vyjsť na ulicu, tak ako bola, v zástere, a pobrala sa cez most rovno ku konzumu, kde ešte postávali dvaja chlapi s fľaškovým pivom.
"Nevideli ste Gregora?" pýtala sa ich.
"Veď hej, šiel predsa kosiť tam hore," povedal starší z nich a pohodil hlavou smerom k stráni hore za obchodom.
"Ešte sa vám nevrátil?! Tak to ho choďte hľadať do šenku!" a veľavýznamne sa zasmial.
"Alebo ho parom vzal, keď zahrmelo..," volal  za ňou tajnostkársky ešte i ten starší z nich...
To je pravda, do šenku ho nikto nemusel nútiť. Ale..., čo to vlastne povedal Jano, ..."keď zahrmelo"?... Veď je modrá obloha, vidno iba sem tam obláčik... Medzitým došla k šenku a hneď vo dverách chvatom vyhŕkla:
"Nebol tu Gregor?!"
"Gregor?" spýtal sa výčapník a pozrel po hosťoch. "Nie," a všetci kývali hlavou, že nie, dnes veru nie.
Bezradne vyšla na ulicu. Pozerala vľavo, vpravo, nemohla sa rozhodnúť, kde ho hľadať, alebo čo vlastne robiť. Akousi nedobrou predtuchou jej začal stúpať tlak a naraz sa jej  rozochvelo celé telo. V tom ju zahliadla susedka z dolného konca a prišla k nej:
"Nelinka, čo sa robí, si taká bledá...", spýtala sa starostlivo.
"Aále, Gregora nieto..." a chcela odísť. Susedka ju však vzala za lakeť a povedala:
"Neplaš sa, choď domov, veď on príde... alebo radšej pôjdem s tebou, počkáme spolu...," a už vykročila smerom k Nelkinmu domu.
Teta však bola ako na ihlách. Doma bola ešte nepokojnejšia. Usadila susedu ku stolu, postavila pred ňu hrnček s bielou kávou, sama ale chodila najprv po kuchyni bezradne sem a tam, potom po dvore a naraz sa vychytila a ešte stále v zástere vybehla na ulicu - nepočula, ako suseda za ňou volá... bežala po moste a za konzumom hybaj! rovno hore do kopca, až tam, kde bola ich lúka. Niečo ju hnalo hore tak rýchlo, že sotva popadala dych, a už z diaľky videla tú plánku vo svahu, ktorá jediná tam za slnečného dňa vrhala tieň...
A v tom ho uvidela! Práve tam, pod tou plánkou, tam sedel skrčený, kosa vedľa neho, akoby odpočíval, ale ... keď prišla bližšie, zhrozila sa... skoro ho nepoznala! Z toho, čo vtedy z neho uvidela, jej najviac utkvela jeho tvár a čierne spálené chodidlá... a fľaška skutálená dolu...
Netrvalo dlho, keď za ňou pribehla i suseda. Je zbytočné líčiť, čo sa dialo potom, to si každý ľahko domyslí... Čoskoro bola na nohách celá dedina - šokovaná. Každý dával priechod svojím pocitom, každý chcel čo najoriginálnejšie zhodnotiť tú neobvyklú situáciu a každý tete radil... Niektorí sa dovolávali Boha a vraj to je tak, keď udrie blesk z čistého neba a po búrke ani stopa... povrávali tí múdrejší. Všetci ju však utešovali, že dobre, že to bolo tak rýchle, vraj akú peknú a rýchlu smrť mal, a že je to takto lepšie, než keby bol býval chorý...
Tete to veľmi nepomohlo, veď okrem neho tu nemala nikoho, a aj keď jej pár chlapov z dediny v prvých dňoch po nešťastí pomohlo s hospodárstvom, svoju novú situáciu musela beztak zvládnuť sama...
            Na pohrebe uja Gregora bola iba naša mama, ale mne táto udalosť utkvela v mysli tak silno, akoby som ju bola sama prežila... A rovnako si od tej doby pamätám to výstižné prirovnanie - sťa blesk z čistého neba - ..."
(Ilustrační foto nahoře je převzato z "google.obrázky" a snímek dole ze stránek "ordinace.cz")
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kosmetika-nika kosmetika-nika | Web | 4. září 2010 v 12:40 | Reagovat

krasnej blog

2 FifinQa FifinQa | Web | 4. září 2010 v 13:05 | Reagovat

Pěkný blog

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama